Atrazín a Glyfozát. Brána do pekla....

11.10.2019 09:39

 

Dnes tak trochu netradične o dvoch látkach, „vďaka“ ktorým sa dostávame do hrobu oveľa skôr než by to bolo potrebné, resp.  stávame sa hniezdom pre všetky civilizačné ochorenia. Ak by som mal vyzdvihnúť  len dve zdravotné poruchy, ktoré v dnešnej dobe stretávam čoraz častejšie, tak by to boli nepochybne autoimunitné ochorenia a problémy s počatím potomka.

V dnešnom krátkom blogu si určite netrúfam zodpovedať na príčiny ich vzniky v plnej šírke, ale predsalen by som rád aspoň z jednej perspektívy trafil pomyslený klinec po hlave. Tými príčinami sú okrem iného i  pesticídy a herbicídy pod názvom glyfozát a atrazín.  Obe tieto „dobroty“ majú svoje „kariérne počiatky“ vo vietnamskej vojne. Jedna z najdlhšie trvajúcich vojen pre Američanov, ktorí ju chceli čo najskôr ukončiť, ideálne úspešne. Gerilová vojna v pralese však tento úspech Američanov vzďaľovala až znemožňovala. Preto prišli s vynikajúcim riešením =   látkou v podobe glyfozátu, ktorý potom čo sa ním poprášili  lesy, tak zo stromov všetky listy popadali, čím sa úkryty  bojujúcich Vietnamcov  v pralese ľahko identifikovali a následne ničili. Táto látka sa však naďalej vo veľkom užívala ako herbicíd v poľnohospodárstve s veľkým úspechom. Nie však pre zdravie človeka. Glyfozát totiž spôsobuje tzv. fenomén priepustného čreva, čím sa integrita línie tráviaceho traktu narúša, následne sa veľké ešte nenatrávené bielkoviny dostávajú predčasne do krvného riečišťa pôsobiac  tak obranné imunitné reakcie  a v prípade, že daná preniknutá látka pripomína isté telesné tkanivo, tak dokonca i autoimunitnú reakciu, rozumej napadnutie vlastného tkaniva vlastným imunitným systémom. Keďže tráviaci trakt je kľúčovou baštou pre zdravie človeka, asi netreba dostatočne prízvukovať, že narušenie jeho celistvosti so sebou prináša ľahšou intoxikáciu organizmu i slabší detoxikačný proces, v neposlednom rade nedostatočne vyživené a tým chátrajúce telo. 

Aby sme nenechali ani  na pojme atrazín nitku suchú.... Ide o herbicíd, ktorý umožňuje kukuricu držať  dlho bez buriny (plevel). Jej „výhodou“ je že v zemi ostáva minimálne 5 rokov a je vo vode rozpustná, teda dostáva sa ľahko do  podzemných vôd. Vplýva predovšetkým na rast rastlín, teda blokuje ich skrz zásah do ich endokrinného systému. Pri pokusoch na žabách u samcov atrazín spôsoboval  nárast estrogénu, u samičiek pre zmenu nárast testosterónu, dokonca 1/3 sa rodila ako obojpohlavná. Pri kontakte s ľudským telom atrazín narúša predovšetkým štítnu žľazu, rastové procesy v organizme a vývoj pohlavného ústrojenstva. Možné efekty? Autoimunitné zápaly štítnej žľazy, zoženšťovanie mužov, maskulinné ženy, nejasnosť v sexuálnej orientácii, chýbajúce ochlpenie u mužov, metrosexualita, slabé libido, neplodnosť atď. Nie je to teda príliš povzbudivé, že? Kukurica je žiaľ i v potravinách, v ktorých to neočakávame, väčšinou napr.  v podobe sladidla = kukuričný sirup. Aj keby ste sa tomu vyhli, tak nás minulosť predsalen dobieha. I keď je daná látka už viac rokov zakázaná, tak pred rokom dokonca na Žitnom ostrove na Slovensku sa v spodnej vode ukázali jej extrémne navýšené hodnoty.

Žijeme teda skutočne v zamorenej dobe, v ktorej udržanie zdravia do vysokého veky nebude samozrejmosťou bez adekvátneho snaženia  a úsilia tak jednotlivcov ako aj celých spoločenstiev...

 

Prajem Vám teda na ceste za uzdravením i  prevenciou veľa zdaru.