Ako sa nesklamať v alternatívnej medicíne?

03.02.2019 19:21

Mnohokrát počúvam o tom, že niekto  sa sťažuje na neúčinnosť dokonca až na  šarlatánske  postupy takzvanej alternatívnej medicíny.  Neraz to začína prehlásením typu: „všetko možné som vyskúšal a nič nepomohlo.“ Kde je pravda a ako sa v tom všetkom vyznať? Na úvod je vhodné si zodpovedať otázku, prečo vôbec ľudia vyhľadávajú  zástupcov alternatívnej medicíny? Príčina býva väčšinou dvojaká. 1)Konvenčná terapia akademickej medicíny  u nich zlyhala  a pacient sa s tým nechce zmieriť a preto hľadá „alternatívu“, ktorá mu možno pomôže. 2) Pacient sa bojí lekárov, prípadne z princípu odmieta „chémiu“.  V 90 % prípadov ide o tieto dva dôvody. Žiaľ  oba dôvody sú dosť nešťastné.  Že prečo? Pretože sú prejavmi povrchného ľudského poznania resp. nízkej uvedomelosti. Dovoľte mi rozviesť danú odpoveď trochu podrobnejšie.

V prvom rade si nalejme  „čisté víno do pohára“ a povedzme si úprimne, že vlastne nikto nevie presnú odpoveď na otázku, že čo je to vlastne dnes alternatívna medicína. Trochu istejšie  sa cítime pri pojme medicína „komplementárna“, ktorá má podľa definície „len“ doplniť  tú „hlavnú“ tzv. akademickú. Trh s alternatívnou medicínou je dnes  totiž natoľko rôznorodý a viacvrstvový, že laik sa v ňom môže veľmi ľahko stratiť. Nepomáha tomu ani skutočnosť, že predstavitelia alternatívnej medicíny    rôznorodej kvality a v mori priemernosti nie je vôbec náročné popáliť sa, z titulu zlej skúsenosti zavrhnúť potom všetko a „vyliať  vodu z vane spolu s dieťaťom“.  Život na tejto Zemi je viacvrstvová forma bytia a ak si  tento mentálny postoj osvojíme, tak veci konečne začnú dávať zmysel a vzniká oveľa menší priestor na  individuálne sklamanie. 

Máme za sebou odkaz 40 rokov pseudokomunizmo-socializmu, ktorý sa v kombinácii s dnešnou postkapitalistickou dobou založenou na pre miere dezinformácií  vytvára ilúziu, že ak máme nejaký (aj zdravotný) problém, tak niekto „mimo nás“  to za nás vyrieši. Nič robiť vlastne nemusíme. Na všetko je predsa nejaký odborník. Stačí ho len zaplatiť. Ak na to samozrejme máte....  Toto je prvý aspekt problému.

Druhý problém  je v skutočnosti, že nám dlhé roky i v oblasti zdravia vštepovali  mentálny postoj pozície  obete a odkázanosti, resp. úplnej odovzdanosti „vyššej autorite.“ Za všetko v oblasti chorôb  môže buď genetika alebo vek, v lepšom prípade neduhy ako alkohol či fajčenie, ktorých sa samozrejme pospolitý  ľud nechce vzdať. Uzdravenie má byť vraj  len otázkou správne vybranej alebo ešte  neobjavenej tablety.

Tretia úroveň problému je v tom, že sa i v oblasti terapie uspokojíme s povrchom bez potreby riešenia koreňa problému. Radšej vrážame nemalé peniaze do prekrytia nepekného povrchu, než by sme sa skonfrontovali s podstatou vecí niekde v hĺbke. Platí to nielen pre zdravie, ale takmer všetko v dnešnej dobe.  

Pre každého súdneho človeka so základnou úrovňou svojprávnosti a kritického myslenia musí byť jasné, že súčasná akademická  medicína neponúka proces a postupy uzdravenia, ale len akútne materiálne formy zahladzovania, odďaľovania, potlačovania, zakrývania príznakov a symptómov, o ktorých dôvodoch a koreňoch buď nič nevieme alebo v horšom prípade ani  nás to nezaujíma.  Na tomto prehlásení nie je samozrejme nič znevažujúce, pretože toto je medicína, po ktorej je dopyt v širokých radoch ľudu. Naozaj... Ľudia skutočne nechcú meniť podstatu vecí, hlavne nech sa blýska obal, to že obsah smrdí, to nie je až tak podstatné. Zároveň však jedným dychom dodávam, že akademická medicína je dnes absolútne nenahraditeľná v oblasti akútnych  a  život bezprostredne ohrozujúcich zákrokov a situácií. Zlomenú ruku, hlboké otvorené rany a podobne predsa nechcime riešiť šamanskými rituálmi. Nedopadlo by to asi dobre.

A tu sa dostávame k podstate otázky. Všetko je o tom, či sú veci na správnych miestach mozaiky. Ak nie, tak nastáva problém. Opäť raz prízvukujem, že súčasná medicína bielych plášťov je absolútne impotentná pri riešení  civilizačných ochorení, ako aj väčšine chronických telesných neduhov. Príčina  tejto skutočnosti je jednoduchá. Nie je to jej parketa. Kladivom predsa nechcite miešať polievku. Majú sa ním zabíjať klince.... Akademická medicína má  za úlohu zmierňovať povrchné príznaky a nie riešiť hlboký koreň problému.  A to podčiarkujem, že za riešenie koreňa nepovažujem ani hypermodernú 3D tlač orgánov, ktorými sa v budúcnosti možno  budú nahrádzať  tie staré a opotrebované. Zásadná otázka by totiž mala znieť, prečo vôbec došlo k opotrebovaniu a ochoreniu orgánu??? Jej náhrada je už len v rovine potenciálneho riešenia.

Tí, čo si  teda dali za námahu odpovedať na otázku, čo je vlastne za chorobou, za jej vznikom, sa vydali na zaujímavú cestu, ktorá však nie je bez prekážok a úskalí. Odpovedzme si na otázky, že prečo.

Tzv. alternatívna medicína je totiž taká všehochuť. Od bylinkárstva, homeopatie, kineziológie, kadejakých  zázračných výživových doplnkov, šamanizmu, jógu, cez najrôznejšie mentálne techniky, vyživové smery, energetické smery až po meditáciu či iné holistické náuky.  Pre laika to môže byť opäť raz  oblasť, kde sa bez mapy úplne stráca. Ani jednotliví reprezentanti najrôznejších smerov tomu nepomáhajú, keďže neraz vyžarujú  zo seba falošné mesiášstvo a vytvárajú nesprávnu nádej, že práve ich smer či technika je hodná spasenia celého sveta. Trpia však zaisto ilúziou a nechápu alebo nevedia zaujať svoje vlastné správne miesto  v mozaike, tentokrát v mozaike tzv. alternatívnej medicíny. Tak ako sa nestratiť  a nepopáliť sa?

Tak v prvom rade musíme konštatovať, že sa neodbornosti a amaterizmu  terapeutov úplne vyhnúť  na trhu neviete, preto sa aspoň držte doleuvedených  zásad. To, že niekto je amatér ešte neznamená, že duch náuky, ktorú reprezentuje je ako celok zlý.  Dajte teda kocky stavebnice na správne miesto.

Začnime s prehlásením, že človek je viacvrstvová bytosť. Má svoje fyzické, energetické, mentálno-emočné, rodové a spirituálne telo.  Ak si to  pretlmočíme do laickej reči, 1)tak  pozostávame z nejakého „mäsa“, ktoré má  svoje špecifiká platné práve pre Vás, 2)súčasti tohto „mäsa“ , teda orgány sú v istej vzájomnej súvislosti  a energetickom prepojení medzi sebou, 3)na to naše „mäso“ a jej fungovanie majú svoj vplyv aj naše presvedčenia a pocity,  4)členovia nášho rodu a rodinného klanu vplývajú svojim životným príbehom  na ten náš. Je to niečo ako emocionálna genetika, 5) máme svoju životnú misiu a „predinštalovaný software“  vlastného unikátneho úspechu, ktorý ak nerešpektujeme, telo sa ľahko posunie do nerovnováhy.

Polovica  úspechu na ceste za uzdravením je teda v nájdení koreňa svojho vlastného zdravotného  problému (druhá polovica v nájdení tomu prislúchajúcej terapie) ? Otázka znie, na ktorej úrovni  koreň problému jestvuje? Kde ho mám hľadať? Uvediem pár kontrolných otázok pre každú úroveň zodpovedajúcu za harmóniu v tele.

Fyzická:

  • Vyživujem svoje telo kvalitnou stravou?
  • Aká strava je vhodná práve pre mňa?
  • Hýbem sa dostatočne? Aký typ pohybu vyhovuje môjmu typu?
  • Ako, kedy,  či vôbec očisťovať svoj organizmus?
  • Aký typ životného štýlu prináleží môjmu typu a konštitúcii?

Energetická:

  • Čo (aký motív) spája moje príznaky, ktoré v tele a v psyché pociťujem?
  • Ako je prepojený   istý symptóm  so vzdialeným orgánom (napr. obličky a vlasy)?
  • Aký typ energetického vplyvu ma dokáže najľahšie dostať do nerovnováhy?
  • Kde sa nachádza najslabší článok v reťazci môjho organizmu?
  • Ako sa prepája vnútro s vonkajškom?

Mentálno-emočná:

  • Na ktoré emócie či konflikty reagujem najčastejšie?
  • Ktoré emócie sa na mojom fyzickom tele somatizujú a ako?
  • Aké formy psychohygieny používate?
  • Aké presvedčenia dominujú Vašim životom?
  • Čo máte potlačené do podvedomia?

Rodová:

  • Čo máte v podvedomí z obdobia prenatálu a prvých rokov života?
  • Aký život žili Vaši rodičia   v horeuvedenom období?
  • Aké je Vaše napojenie na životný príbeh Vašich predkov? Koho kopírujete?
  • Máte nejaké deštruktívne tajomstvá, či tabuizované témy v rodinnom klane?
  • Aká je štruktúra  Vašich rodinných zväzkov?
  • Dokážete byť  zdravo kritický voči svojej rodine a vystúpiť z matrixu jej potenciálnych deštruktívnych vzorcov?

Spirituálna:

  • Aká je Vaše životná misia? Napĺňate ju?
  • Kde to u Vás  ide  v živote „ľahko“ a kde  sú výzvy? Viete ako na to?
  • Aké vzorce si nesiete z minulých inkarnácií? Pomáhajú Vám alebo skôr komplikujú život?
  • Čo je Váš osud a čo viete ovplyvniť? Dokážete prijať osudovosť istých záležitostí? Viete sa s tým zmieriť, že všetko nezmeníte?
  • Aké sú ciele Vašej duše? Aké vlastnosti sa máte naučiť prednostne  počas tohto života?
  • Žijete  v súlade s „plánom“ Vašej duše?

 

Hore uvedené otázky majú byť pomôckou alebo navádzaním pacienta  k zadefinovaniu, kde je asi koreň jeho zdravotného problému. Ak sa totiž nezasiahne koreň, tak ani tá najlepšia terapia nebude dlhodobo účinná. Zmenou stravy napr. sotva zmeníte svoju životnú misiu. Zmena mentálneho postoja sama osebe nemusí postačovať na pretrhnutie zväzkov na nebohého člena rodinného klanu, ktorého  životný príbeh nevedome kopírujete i s jeho emocionálnymi konfliktami. Homeopatia Vám do života  dlhodobú rovnováhu neprinesie, ak si neviete  pre seba nastaviť správny štýl stravovania, pohybu atď. Toto všetko je len demonštrácia skutočnosti, že len v prípade poznania príčiny problému je možné nájsť tú správnu záplatu = terapeutickú barličku vhodnú pre daný okruh.

Sami vidíte, že zdravie, uzdravovanie je  komplexná záležitosť  a je potrebná k nej solídna úroveň sebapoznania, v druhej etape i ochota veci meniť, v neposlednom rade pochopenie, že NIKTO okrem Vás samotných Vás nedokáže uzdraviť. So správnou barličkou to môže byť však oveľa ľahšie. O tom niet pochýb...

Na záver mi prosím dovoľte poslednú myšlienku. Sú prípady, keď všetko nastavíte „podľa plánu“ . Správne zadefinovaný koreň problému, zároveň správna forma pomocnej barličky = terapia. Napriek tomu sa úspech nedostavuje. Dôvod? Problém „neúčinnosti“ býva buď v nejakom ešte nespracovanom karmickom dlhu pacienta, resp. oveľa častejšie  vídam nedostatok viery, presvedčenia, že na to mám, že si to uzdravenie skutočne  zaslúžim. Prečo? Lebo  v našej spoločnosti dlhodobo úplne chýba kultúra  zdravej sebadôvery jedincov, prirodzenej sebalásky zároveň rešpektu voči druhému, v neposlednom rade absentuje mentálny postoj, že ak si za chorobu môžem hlavne sám, tak je v mojej sile ju aj napraviť. Žiaľ tak sa veci majú...