Rakovina a všeobecné rady, ako ju zdolať!

06.08.2013 14:19

     Rakovinu mnohí z nás stotožňujú s pocitom bezmocnosti. Ten je posilnený aj o skutočnosť, ţe dlhoročné prísľuby akademickej medicíny o nájdení posledného článku v reťazci ku konečnému riešeniu sa nenapĺňajú. Je objektívne poznamenať, ţe k tomu dochádza aj za “pomoci” farmaceutického priemyslu, ktorý sa zaujíma skôr o fázu ošetrovania pacienta neţ o fázu prevencie horeuvedeného ochorenia. A nielen tohto ochorenia…...


     Ak si prečítate národný program boja a prevencie proti rakovine ktoréhokoľvek štátu Európskej únie, tak zistíte, ţe ide vlastne, moţno na ojedinelé výnimky, len o tzv. národný program detektovania ochorenia. Tematika prevencie sa vačšinou okresáva na úbohu magickú formulku: “stravujte sa striedmo a vyţivujte svoje telo pestrou stravou bohatou na ţiviny a vitamíny”. Je to naozaj pravda. Takto sme na tom v našej spoločnosti. Ak mal niekto to “šťastie” pobudnúť, čo i len na chvíľu, na onkológii ako pozorovateľ, tak zbadá, ţe toto nemôţe byť systémový prístup tak k prevencii ako ani k liečeniu takého komplexného ochorenia. Tak prečo to pacient trpí? Pretoţe je v pozícii podriadeného, zúfalého bojovníka o ţivot, je v stave laika vo svete ľudí, ktorí sa tvária, ţe svedomito, horlivo a pomocou najlepších znalostí vedia, čo majú robiť. A to všetko len pre zdravie pacienta. Je to naozaj tak?


     Cieľom tohto článku je poukázať na niektoré vedecké nezrovnalosti v širšom kontexte v príslušnej tematike: strava, mamografia, psychoterapia, karcinogény, a pomôcť sa zorientovať v panike, nadobudnúť aspoň penzum poznatkov pred Vašou cestou smerom z hmly k slnečnému svitu.
Tak poďme krok za krokom…


     Všetky civilizačné ochorenia dokáţeme zdôvodniť tým, ţe naše telo sa vzdialilo od svojich evolučných pravidiel fungovanie. V tejto etape argumentov ešte mnohí stoja na podobných názorových premisách cítiac, ţe aktuálna spoločenská doba nášmu zdraviu asi veľmi neprospieva. Zdanlivé smery von z marazmu ponúkajú mnohí, ale bez hlbokého uvedomenia si toho, ţe kto sme a čo robíme, to bude vţdy len dočasný úspech k trvalému zdraviu. Ucelený prístup k prevencii a liečbe predstavuje koncept germánskej novej medicíny, avšak tematiku rakoviny dnes priblíţime z iných, nemenej zaujímavých oblastí.


     Si naozaj to, čo ješ? Zdravé stravovanie je kľúčové tak pre prevenciu ako aj pre pocit vnútornej pohody. Jej reálny vplyv na zdravie sa kalibruje odborníkmi v rozmedzí 30-70%. V tomto duchu to je i v prípade jej vplyvu na vznik rakoviny. Ak je napr. pre niekoho 30% málo, nič to nemení na tom, ţe vplyv je evidentný. Určite by mnohí pacienti boli vďační, keby tých 30% neboli bývali podcenili pred vypuknutím chorobnej zmeny. Z hľadiska prijatej stravy kľúčové poloţky sa javia nasledovné: vitamíny, minerály, rastlinné steroly, polyfenoly, isociáty, saponiny, tuky. Budeme ich vzhľadom k vzniku rakoviny analyzovať postupne.

  • Vitamín A: nedostatok zvyšuje riziko rakoviny, ale nádeje v daný vitamín nenaplnili pozitívne očakávanie vo vedeckých testoch. Uţívanie napr. beta-karatínu u silných fajčiarov nezníţilo riziko rakoviny pľúc, v jednom prípade dokonca došlo k nárastu o 16%, v druhom aţ o 40%. Na druhej strane lycopén nachádzajúci sa v rajčinách zniţuje úmrtnosť na celú paletu rakovinových zmien o 50%. Jej ochranný vplyv je silne podloţený predovšetkým u rakoviny tráviacej sústavy a prostaty.
  • Vitamín C: vďaka širokospektrálnemu účinku jeden z najúčinnejších prostriedkov boja proti rakovine. 60 mg oficiálne odporúčenej dennej dávky postačuje akurát na prevenciu voči skorbutu. Podľa epidemiologických výskumov 500 mg vitamínu C denne má 10-30% vplyv na prevenciu voči rakovine. Mnohé prieskumy dokazujú, ţe 20-40 gramov vitamínu C denne je vplyvným účinkom pri podpore liečby nádoru. Jej intavenózne uţívanie dodatočne zvyšuje jej účinnosť.
  • Na vplyv nedostatku vitamínu D na vznik rakoviny sa upriamuje pozornosť predovšetkým v posledných dvoch dekádach. Tento fenomén sa dostal do povedomia vo vzťahu k výskumu rakoviny prostaty, ktorej výskyt sa na Zemi výrazne z hľadiska frekvecie výskytu líši. Smerodatným rozlišovacím znakom daných geografických regiónov je predovšetkým dĺţka vplyvu slnečného ţiarenie počas dňa. Vitamín D sa syntetizuje totiţ za pomoci slnečného ţiarenia. V miernom podnebnom pásme, okrem letných mesiacov, obyvateľstvo trpí chronickým nedostatkom vitamínu D, čo má za účinok 2-3 násobok výskytu rakoviny. Zároveň 30% obyvateľstva je vybavená takým genetickým receptorom vitamínu D, ktorý výrazne sťaţuje adekvátne spracovanie vitamínu D našim telom. Z tohto pohľadu denný príjem by z pôvodných 200-400 NJ (Národná jednotka) mal byť aspoň na úrovni 1000-2000 NJ. Práve oficiálne proklamované vyhýbanie sa slnečnému ţiareniu môţe mať nedozerné následky a je z princípu zaloţené na falošných základoch. Za 30 rokov proklamovanej prevencie v horeuvedenom duchu sa totiţ úmrtnosť na melanóm koţe paradoxne strojnásobil.
  •  Pri užívaní vitamínu E došlo k zvýšeniu preventívneho účinku, jeho vplyv však, v porovnaní s ostatnými vitamínmi, nebol presvedčivý v boji s rakovinou.
  • Z minerálov ako najvačší bojovník proti rakovine sa profiluje selén. Práve agresívne vyuţívanie poľnohospodárskej pôdy má za následok zniţovanie jeho obsahu v pôde. V provinciách Číny kde intenzívne vyuţívanie pôdy spôsobuje nízku výţivovú hodnotu vypestovanych plodín, nariadené masové uţívanie selénu zníţilo výskyt rakoviny pečene aţ o 50%. Podľa amerického výskumu uţívanie 200 mikrogramov selénu denne počas obdobia 5 rokov zniţuje výskyt rakoviny o 63%. Je potrebné poznamenať, ţe silné zastúpenie ovocia a zeleniny v jedálníčku má protirakovinové účinky. Čo je za tým? Rastlinné steroly. Ich najhlavnejšou zloţkou je beta-sitosterol nachádzajúci sa v: palme, sóji, tekvici, raţných krupoch, pšeničných klíčkoch. Ich pravidelný príjem má dokázaný efekt na prevenciu rakoviny prostaty, hrubého čreva.
  • Z polyfenolov sú najznámejšie flavonoidy nachádzajúce sa v zelenom čaji, červenom vine, ovocí, zelenine. Výrazný obsah izoflavonov má sója s preukázaným vplyvom proti rakovine prostaty, krčka maternice, vaječníkov, prsníka. Resveratrol nachádzajúci sa v obale červeného hrozna, v červenom vine, burských orieškoch má vplyv na zamedzovanie delenia buniek, ale po poţití sa v tele rýchlo rozpúšťa, preto jej vplyv je neurčitý. Proti rakovine prsnika sa osvedčili ľanové semienka obsahujúce lignan, pričom jej denný príjem by mal byť na úrovni aspoň 25 gramov. Svoj vplyv tlmočia, podobne ako isociáty, cez blokovanie receptorov estrogénu.
  • Isokiáty obsiahnuté v brokolici, karfiole, rúţičkovom keli bránia proti rakovine pľúc, prostaty, hrubého čreva, prsníka.
  • Saponiny sú obsiahnuté uţ v spomínanej sóji. Podľa kórejských vedeckých štúdií sa na pozorovanej skupine preventívna funkcia prejavila na úrovni aţ 70%.
  • Z pohľadu tukov sa ako kľúčová ukazuje omega-3, ktorá chronicky chýba v našej strave. Jej denné dávkovanie na úrovni 15 gramov počas obdobia 5 rokov pomohlo k úplnemu odstráneniu neoperovatelných pľúcnych nádorov u pacienta pôvodne v terminovanom štádiu rakoviny. Na strane druhej prebytok omega-6 v našej strave má negatívny účinok.

Konklúziu odporúčaní pre stravovanie na prevenciu voči rakovine môţeme zhrnúť nasledovne: veľa zeleniny, ovocia a rybieho tuku.

     Už spomínaná detekcia rakoviny je druhou diskutovanou témou dnešných dní. Objavme preto spoločne zákulisie tak známej mamografie. Prof. Michael Baum, otec prvého strediska detekcie rakoviny v Británii, prvý predseda Britskej onkologickej spoločnosti v roku 1988, sám neskôr vystúpil z Breast Cancer Screening Committee a prihovoril za to, ţe mamografia má jednoznačné opodstatnenie len v prípadoch ţien, kde je geneticka predispozícia rakoviny prsníka dokázaná na základe predošlých prípadov v rodine.


     Mamografia sa v západnom svete stala doslovne svatou kravou medicíny. Prezumuje sa, ţe čim skoršia detekcia chorobnej zmeny, tým vačšia šanca na vyliečenie ochorenia. Nakoľko je však produktívne bádať po chorobných zmenách v populácii bez príznakov? A čo sa stane vtedy, ak vačšina alebo prinajmenšom veľa detektovaných rakovinových bujnení, ktoré sú podľa výskumov buď intraduktálne, benígne, rastúce pomalým tempom, nebudú viesť k ochoreniu, či dokonca k smrti pacienta?


     Čo ak cenou za nachádzania nezhubných, neškodných hrčiek sú roky ţivota v úzkosti, potencionálne nebezpečné lekárske zásahy. Potencionálne hrozby: nesprávne pozitívne nálezy môţu viesť k neprimeranej psychickej záťaţi a k potencionálne nebezpečnému lekárskemu zásahu.
Problém mamografie je hlavne v neobjektívnom informovaní ţien, ktorý sa upriamuje len na výhody tohto detekčného prostriedku. O mnohých nesprávnych pozitívnych nálezoch končiacich psychickými mukami pacientok a o následnej “preventívnej” liečbe sa mlčí. Vo vedeckých výskumoch sa napr. preukázala vyššia úroveň detekcie rakoviny u ţien s pravidelnou návštevou mamografie neţ u kontrolej skupiny, ktorá pravidelnou mamografou neprechadzala. Daná skutočnosť naznačuje, ţe u kontrolnej skupiny istá časť rakovinových zmien nedospela do štádia, keď sa prejavili aj príznaky choroby, prípadne ohrozili zdravie, dokonca ţivot ţeny. Čím viac detekcie, tým viac chorých??? Medializovaná propaganda strachu len podporuje stratu viery v múdrosť vlastného tela a podsúva nám potrebu nevyhnutnosti lekárskych zákrokov.


     V Anglicku sa ţenám aţ po dovŕšení 50 roku ţivota na 3 ročnej báze umoţňuje bezplatná mamografia zdôvodnená tým, ţe rakovina prsníka sa u 9 ţien z 10 prejaví aţ po menopauze. Nie je to trochu neskoro? Jej bezplatnému poskytovaniu pod danou vekovou skupinou sa zamedzuje z farizejského dôvodu, ţe sa tým šetria náklady. Fakt, ţe taká aplikácia Herceptínu po vypuknutí rakovinového ochorenia stojí 20,000 libier na pacienta odkrýva bezzubosť argumentu chýbajúcej podpory bezplatnej detekcie pre ţeny v akomkoľvek veku. Prečo nemáme bezplatnú prevenciu, ak vieme, ţe liečenie je finančne veľmi náročné?
Inak povedané, ţiadna systematická prevencia, ţiadne poradenstvo v duchu princípov zdravej ţivotosprávy, nemoţnosť bezplatnej detekcie pre ţeny v akomkoľvek veku, šírenie paniky a čakanie medicínskeho aparátu na moţnosť aplikovať finančne náročnú liečbu u
pacienta. Spoznanie príčin rakoviny prsníka vo svelte týchto poznatkov určite nie je o prevencii, ale len úbohej úrovni detekcie masívne podporovanej zdravotníckym systémom.
     Viete si dokonca predstaviť, ţe celý tento detekčný aparát hltiaci miliardy z rozpočtu môţe byť zbytočný a moţno aj škodlivý?
Vedecké výskumy porovnávajúce účinnosť mamografie a samodetekcie vo Švédsku a Kanade realizované na veľkej populačnej vzorke preukázali, ţe mamografia ako taká neprináša ţiadnu pridanú hodnotu. Ak však neprináša pridanú hodnotu, môţe byť nebezpečná? Ţiaľ môţe. Predstavuje ju riziko zbytočného preventívneho lekárskeho zákroku. Tým, ţe mamografia odkryje aj mnohé samovyšetrovaním nezistitelné zmeny, ktorých budúci priebeh je nemoţné prognózovať, sa lekári dostávajú do nezávideniahodnej situácie. A čo teraz? Zbytočné chirurgické zákroky, zohavovanie ţien atď. v záujme prevencie: zákrok typu “pre istotu to odstránime” sa pohybuje celosvetovo na úrovni 20-60%. O doplnkovej chemo-radioterapii uţ hovoriť asi ani nemusíme. Spatne sa samozrejme zbytočnosť lekárskeho zákroku uţ ťaţko dokazuje. Podľa americkej štúdie u ţien, ktoré od 40 roku svojho ţivota pravidelne chodia na mamografiu, v sledovanom období 10 rokov aspoň raz sú konfrontované nesprávnym pozitívnym výsledkom mamografie. U 10 000 ţien za 10 rokov to znamená potrebu biopsie aţ u 2000 z nich. Ak ste uţ čakali na histologické výsledky takéhoto odberu, ktorí častokrát trvá dlhé týţdne, viete si asi predstaviť psychickú traumu, ktorú ţena vtedy zaţíva. Ak sa predsalen preukáţe neopodstatnenosť paniky, tak sa to lekárom okomentuje spôsobom : nuţ, stalo sa…
    

Vráťme sa však na okamih k strave našej každodennej. Jeme, aby sme žili a nežijeme, aby sme jedli…. Známy výrok, ktorý však nič detailné napr. o prevencii voči rakovine prsníka vďaka strave nehovorí. Najnovšie výskumy skúmajúce stravovanie človeka na evolučnej báze potvrdili zaujímavé fakty. Za rakovinou prsníka nestojí nadmerná spotreba masa, ale uhľohydrátov = cukrov. “Lowcarb” stravovanie zaloţené len na cukroch zo zeleniny, ovocia, a dostatočnom prísune bielkovín a tukov sa stáva odpoveďou na mnohé otázky vo výţive. Výskum potvrdil, ţe u ţien, kde 62% kalórií jedálnička tvorili uhľohydráty, riziko rakoviny bolo aţ dvojnásobné. U tých ktorých príjem bol na úrovni 52% alebo niţšie sa toto riziko nepotvrdilo. Predovšetkým rafinovaný cukor podporuje tvorbu inzulínu, ktorý má následný vplyv na delenie buniek. Tým sa zvyšuje aj riziko vzniku rakovinových buniek, čo však zatiaľ výskum nepotvrdil, i keď existujú v tomto smere predpoklady. Dostatočná úroveň vlákniny v strave má vplyv na vstrebávanie uhľohydrátov v čreve, čo je tieţ preventívne nápomocné. Tieto poznatky však samozrejme vôbec nezdôvodňujú oprávnenosť nadmerného prísunu ţivočíšnych tukov a bielkovín, či vynechanie zdravých sacharidov v našom jedálničku, ako si to mnohi ţiaľ dezinterpretujú.

     O vitamíne D aj jeho protirakovinovom vplyve som už písal na začiatku článku. Vo svelte výskumov lekárov Anthony J. Yun-a, Sigismund Peller-a, Cedric F. Garland-a sa dostávame k zaujímavým poznatkom. Od spustenia kampane proti nebezpečnému slnečnému ţiareniu sa na Zemi paradoxne strojnásobila úmrtnosť na melanóm koţe, o odignorovaní pozitívneho vplyvu vitamínu D na biologické pochody v tele ani nehovorím. Štúdie Cancer Research zo severnej Ameriky poukazujú na aţ 2.5 násobnú úmrtnosť na rakovinu na severe krajiny ako na jej juhu. Výskyt rakoviny všeobecne taktieţ kopíruje tento geografický činiteľ. Súvislosť?


     Pozitívne protirakovinové účinky slnečného ţiarenia sa jednoznačne pripisujú B (UVB) ţiareniu, ktorého vplyvom sa vytvára vitamin D3. Vitamín D3 vznikajúci z vitamínu D2 si môţeme dopĺňať aj z vajec, rýb, celozrnného pečiva, mlieka atď. Preto novodobé štúdie úroveň vitamínu D v tele vnímajú viaczdrojovo.
     Nedostatkom vitamínu D predovšetkým v zimných mesiacoch trpí 40-50% populácie severnej pologule, čo má aj evidentné zdravotné dopady. Napr. u rakovín detektovaných v letných mesiacoch sa prejavil menej komplikovaný priebeh, dlhšie preţitie pacientov. Aj pigmentácia koţe zohráva svoju úlohu pri zúţitkovaní prospešných lúčov. Opálená, hnedá pokoţka vstrebáva slnečné lúče v menšom mnoţstve. Aj preto je medzi afroameričanmi z dôsledku chronického nedodstatku vitamínu D výskyt rakoviny 1.5 aţ 2 násobný. Ďalším dodatočným poznatkom je niţšia úroveň spracovania vitamínu D telom v závislosti na úrovni obezity.
     Profesori William Grant a Michael Hollick v roku 2005 potvrdili, ţe pomer prospešného UVB a škodlivého UVA ţiarenia je paradoxne najpriaznivejšia v poludňajších hodinách. Výskum medzi pacientami s melanómom z 80. rokov 20. storočia uskutočnený v roku 2005 sa potvrdil opať zaujímavý fakt. Výrazne dlhšie preţilí tí z nich, ktorí sa vo svojom ţivote opaĺovali častejšie. Úroveň preţitia u “letných” pacientov oproti “zimným” bola, na prekvapenie, vyššia o 30%. Len doplním, ţe denný odporúčený príjem u dospelého 1000-2000 NJ zvyšuje úroveň vitamínu D v krvi len o 6 nanogramm/ml, kým reálna potreba je na úrovni 30-50 nanogram /ml, dokonca aţ do úrovne 150 nanogram /ml nie sme svedkami ţiadnych negatívnych zdravotných dopadov. Podľa Cedric F. Garland.-a predávkovanie vitamínom D je reálne aţ po dlhodobom uţívaní apoň 10 000 NJ denne.

     Pre tých ktorí si to ešte nepripúšťajú, vyslovím danú myšlienku: liečba rakoviny je biznis s miliárdovými ziskami a jej prevencia nepredstavuje dostatočnú podnikateľskú príleţitosť pre isté kruhy spoločnosti. Účinný vitamín D nemôţete dať do okov patentu a peňaţne ryţovať z monopolu na trhu. Nemôţete to dostatočne speňaţiť. Je to ţial tak….

     Pre fanušíkov konšpiračných teórií by som však stav našej vedy neúspešne skúmajúcej otázky zdravia neopisoval ako skupinu tajných agentov farmaceutického priemyslu letajúcich s peniazmi naloţenými v obálkach podplácajúc krivé svedectvá vedcov = lekárov. Mechanizmus je dômyslenejší, inteligentnejší. Ide skôr o podporu- potláčenie vnímania ľudí v poţadovaný smer. Dôleţitým bodom v tomto duchu je aj finančná poddimenzovanosť vedy, ktorá je podporovaná v smere, ktorý je zaujímavý a výnosný pre financujúcu stranu. Pre porovnanie: ak veríme len v biológiu fyzickeho, materiálneho tela, tak sa snaţíme vyvíjať len materiálne prostriedky zamedzujúce neţiadúcim telesným zmenám. Neštudujeme iné súvislosti….Veda ide dopredu, ale nie rovnakým tempom na všetkých frontoch… je to však veľká škoda na úkor hlavne pacientov. Pretoţe prichádzajú o účinne alternatívy liečebné postupy za zlomok cenu…

     Zaujímavý smerom, pionierom v prerážaní materiálnych barier už spomínanej ortodoxnej medicíny je nový odbor psychoneuroimunológia. Už aj v radoch ortodoxnej akademickej medicíny sa totiž závan prepojenosti tela = hormonálneho a imunitného stavu a psyché = duše, pocitov človeka začína pomaly udomácňovať.

     Tieto prípady prepojenosti v tele človeka nie sú zďaleka mysteriózne, majú reálny, zdokumentovaný, vedecký základ. Jedným z mediálne známych prípadov je tzv. Krebiozen story z onkologického oddelenia nemocnice kalifornskej univerzity z roku 1957. Pacient v terminovanom štádiu sarkómu lymfatickým uzlín sa na základe placebo efektu v krátkom čase úplne uzdravil. Jeho smrť bola neskôr spôsobená opatovným oţivením mediálnej témy o neúčinnosti uţitého “zázračného” séra. Pacient zapochyboval o svojom vyzdravení, príznaky sa vrátili. Poučenie? Viera lieči? Áno. Trochu vedeckejšie: psychické pochody majú potvrdený vplyv na imunitu, fungovanie tela, psyché je totiţ pánom tela. Nie je to mystika, je to potvrdený fakt. Mnohé alternatívne smery liečby, bez znevaţovanie ich účinnosti, svoju silu čerpajú hlavne zo získania symbolickej kontroly pacienta nad ochorením.

     Na základe pokusov na zvieratách sa potvrdil fenomén, ţe u beznádejných prípadov je vyliečenie sa z rakoviny len 27%, u kontrolnej skupiny vystavenej nulovému stresu úroveň dosiahla uţ 54%, kým tie zvieratá, ktoré mali vedomú moţnosť ovlyvňovať, bojovať proti negatívnym vplyvom, úroveň preţitia dosiahla aţ 63%. Pocit vedomého boja, nevzdávania sa, aktívneho brania kormidla ţivota do vlastných rúk sa ako kľúčový prvok potvrdil i v 15 ročnom výskume o vplyvoch psychiky na vznik rakoviny Greer Pettingale-a , ktorý potvrdil, ţe kým u pacientov s pocitom bezmocnosti, popieraním ochorenia bola úmrtnosť aţ 90% do 10 rokov u tzv. bojujúcej skupiny len 30%. Vzťah stresu a imunity oprašujú aj výskumy, ktoré potvrdzujú, ţe ľavá hemisféra mozgu podporuje, kým pravá hemisféra potlačuje imunitu tela, pocit z úspešného boja sa pozitívne prejaví v ľavej hemisfére, kým beznádej v pravej časti mozgu. A ako to je s typológiou osobnosti?


      Pacienti s rakovinou opisujú svojich rodičov ako odmietavých, chladných, rigidných, formálnych. Ţeby sa osobnosť človeka náchylného na rakovinu vytvárala v rodine? Práve tento tzv. C typ = cancer prone človeka náchylného na rakovinu charakterizujú nasledovné typologické znaky: úzkostlivosť, zvýšená potreba sa prispôsobiť, vyhovieť okoliu, vyhýbanie a nadmerné stránenie sa konfliktov v ţivote, potláčenie negatívnych emócií, neschopnosť vyjadriť svoje hlboké pocity, daný typ človeka neanalyzuje, ale “zabúda” na negatívne, stresové pocity svojho ţivota. Zároveň ťaţko si pripomína jednoznačne negatívne udalosti zo svojho ţivota, pričom intenzívne preţiva kaţdú stresovú situáciu. Ide skôr o antiemocionálne, príliš racionálne typy ľudí.

      Dnešní onkológovia však sotva majú čas na analýzu osobnosti pacienta, napriek tomu, ţe to je práve kľuč k riešeniu ich ochorenia. Na to naša medicína nie je dnes ešte personálne ani myšlienkovo zabezpečená, zároveň farmakologický priemysel, vyrábajúci syntetické lieky a zdravotné pomôcky, nie je zainteresovaný v tom, aby jediná myšlienkova dogma zaloţená na potrebe chirurgie, oţarovania, chemoterapie bola podlomená. A pritom je známe,ţe sú aj iné cesty…účinné, menej bolestivé, za zlomok ceny….


     David Spiegel napr. hypnoterapiu dokázal predĺţiť ţivot pacientov s rakovinou o dvojnásobok oproti kontrolnej skupine. Najlacnejšou a pritom veľmi účinnou liečbou rakoviny je skupinová terapia. Problém je len v tom, ţe jedine pacienti sa o ňu zaujímajú.


     Falošná podpora racionalizmu, ktorý je podporovaný farmaceutickým priemyslom nás oberá o základnú vieru, ţe sme schopní robiť niečo v prospech nášho vlastného zdravia. Bolo by uţ na čase uveriť vo vlastnú silu, ţe sme schopní aj samoliečby, nech ide o čokoľvek. Viera naozaj lieči. To uţ nie je mystika.