Máte naložené v gatiach? Nevadí-))

05.12.2014 18:20

Strach nie je na hanbu... Hanbou je strach si nepriznať...

Zvyknete sa báť? Že nie? Tak to je asi ďalšia neúprimnosť, ktorú ste si ešte voči sebe nepriznali..  Skutočne... Strach je prirodzená súčasť psychiky človeka. Prinajmenšom tomu tak bolo doteraz. Možno už niet dôvodu obávať sa levov či tigrov, ktorí sa len tak svojvoľne premávajú po ulici, ale beztak v podvedomí každého z nás lomcujú desiatky menších či vačších fóbií. Vyhodia ma z práce? Zarobím si na svoje účty? Nepodviedol ma môj partner? Nepribral som príliš? Uznajú mi reklamáciu? Bude sa im páčiť môj nový účes? Prijmú dcéru na vysokú školu? Zoznam je snáď nekonečný.. Strach v nás živí  vždy jedna a tá istá bytosť... Opica v nás... Archaické rezíduum, ktoré si nosíme od počiatkov evolúcie, zviera, ktoré nás skrz strach upozorňuje na kdečo,čo môže ohroziť našu existenciu, integritu, či naplnenie predsavzatých cieľov. Tak či onak naše životy sú snáď z 90% riadené strachom, vačšinu ktorého si ani nedokážeme sprítomniť alebo si  uvedomiť. Bez siahlodlhých filozofických omáčok sa skúsme pozrieť hlbšie na koreň problému, resp. ako máme vôbec so strachom naložiť?

V prvom rade si musíme uvedomiť, že strach sám osebe nie je dobrý či zlý. Je to nástroj, indikátor, ktorý prislúcha istej úrovni evolučnej uvedomelosti človeka. Do okamihu kým vnímate seba ako bojujúce zviera bažiace po kuse potravy, chrániace svoju integritu a blízkych, lopotiace na ceste za vrcholom spoločenskej pyramídy a tužiace patriť do nejakého stáda, tak STRACH je na mieste... a nepochybne vám pomôže zorientovať sa v nepriateľskej bojovej línii... Neustály boj o sústo, strach o integritu, snaha to "niekam dotiahnuť", zároveň  byť prijatým spoločnosťou nás skôr či neskôr dovedie k finálnemu vyčerpaniu, ktoré nazývame smrťou...  Je i iná cesta? Pravdepodobne áno... Je to cesta mimo zákonov zvieracej ríše. Je to cesta, na ktorej si pri každom rozhodnutí kladiem otázky: "Robím to z lásky alebo zo strachu?" Nech je odpoveďou ktorákoľvek opcia, aspoň si ju na rovinu  priznáme. Lebo strach sa môže prekonať a "vyhubiť" len dvomi spôsobmi: 1)Že si ho priznáme 2)Že učiníme to, čoho sa paradoxne najviac obávame. Na ceste k demaskovaniu opice v nás nám pomáha orientácia i na vyššie potreby človeka. Sú nimi v prvom rade 1)Sebarealizácia a v druhom rade 2)Transcedencia. Ak žijete tieto dve úrovne bytia, tak je to úplne iná liga.. Ich predpokladmi sú pochopenie toho, aká je vaša úloha na tejto Zemi, ako ju máte naplniť, zároveň získanie odpovede na otázku, ako zapadáme do mozaiky života? Kde v tom všetkom nachádzať zmysel? Ak sa na túto dobrodružnú púť odhodláte, tak strachu bude krok za krokom menej a menej, jeho miesto bude postupne zapĺňané porozumením, synchronicitou, poznaním, nadhľadom a pocitom spokojnosti, ktorý vám žiadny vonkajší faktor nedokáže zobrať... Lebo stav vedomia vám skutočne nikto nedokáže zobrať... To je vaša voľba... Každý z nás obdržal návod na použitie samého seba!Ak ho začnete žiť, šťastiu, spokojnosti a úspechu nič nebude brániť...

A ako si môžete ešte pomôcť pri transformácii svojich strachov ? Napr. technikou 3-2-1... Každému z troch bodov venujte od 5-15 minút času... možno aj viac-) 

1)KONFRONTUJTE SA NAVZÁJOM! 2)KOMUNIKUJTE SPOLU! 3) IDENTIFIKUJTE SA S NÍM!

  1. Jej prvou časťou je identifikácia strachového podnetu, človeka, obrazu, koho sa obávame a jeho detailný a živý opis v jednotom čísle tretej osoby: "On je taký..., je strašidelný, naháňa mi zimomriavky, nedáva mi spať atď..."

  2. Ako druhý bod si prehovorte, podiskutujte s podnetom vášho strachu... Skontatujme sa s ním, komunikujte spolu, vymieňajte si názory, klaďte mu otázky: "Kto/Čo si zač? Odkiaľ prichádzaš?Čo tu chceš?Čo mi chceš prezradiť?Čo odomňa chceš?Aké dary máš pre mňa prepravené?"  A potom v tichosti a kľude vyčkávajte na odpoveď... Buďte pritom trpezlivý...

  3. Identifikujte sa s osobou / obrazom, ktorý je zdrojom Vášho strachu. Buďte ním, staňte sa ním! Komunikujte tentokrát v jednotnom čísle, v prvej osobe, akoby ste boli celou bytosťou práve ním (zdrojom Vášho strachu)... Zároveň o sebe samom hovorte v tretej osobe jednotného čísla.. Nech strach, ktorý bol doteraz "mimo Vás" prehovorí cez Vás, ako Vaša súčasť...., keďže ste boli a vždy budete JEDEN CELOK! Integrujte strach do SEBA!!

Prajem vám príjemné a osožné cvičenie...