Hystéria okolo chrípky H1N1

06.08.2013 14:38

     Ľudí by som rozdelil do troch základných skupín: 1.Informovaní, 2. Dezorientovaní, 3. Nezainteresovaní. Asi v tomto duchu sa člení povedomie o chrípke typu A, H1N1, novej influenze, prasacej chrípke na Slovensku. Aspoň jeden z uvedených názvov Vám určite nemohol v kontexte mediálnej hystérie dnešných dní uniknúť. Udalosti týkajúce sa „bravčového ochorenia“ vnímam v posledných mesiacoch z rôznych uhlov. Sú to informácie o nakazených, úmrtiach, „zodpovednom“ uzavretí hraníc s „nakazenou“ Ukrajinou, o boji o vakcíny v lekárňach v Maďarsku, či horúčkovité čakanie na cca. pol milióna vakcín pre Slovensko a „uprednostnenú“ vrstvu Slovákov očkovaných v prvej línii, ktorí budú o tom oboznámení prostredníctvom svojho obvodného lekára, ktorí „vraj“ nemajú financie ani na krytie poštových nákladov. Takto vnímam udalosti v duchu mediálnej „coverage“ na Slovensku. Ako Vy?


     Medzi riadkami o zodpovednom informovaní však ostáva veľmi veľa nedopovedaného, neujasneného. Tak to uţ raz chodí. Cieľom tohto článku určite nie je byť vedeckou dokumentáciou a sumárom o „ dôvodoch prečo nemať strach“, ale má byť snahou o upriamenie pozornosti čitateľa na niektoré fakty, ktoré si môţe sám, ak sa mu chce, dohľadať v tematike o „zabijáckom“ ochorení chrípky typu A. Je to určite v jeho záujme.
Povaţujem zároveň za korektné na úvod vyhlásiť, ţe nie som na premisách obáv z A H1N1 a nie som zástancom nutnosti očkovania proti vírusu. Svoj názor by som rád podloţil niektorými faktami, znepokojujúcim otázkami, postrehmi v kontexte všeobecných predstáv o tom, čomu vlastne čelíme.


     Môj vnútorný pokoj ohľadom vplyvu choroboplodných zárodkov (aj vírusov) zabezpečujú výsledky vedeckých prác o.i. takých pánov ako Béchamp, Reich, Naessens, ktorí poukazujú na odvekú symbiózu nášho tela s doteraz tzv. choroboplodne vnímanými čiastočkami a vystríhajú proti boju s niečím, čo je vlastne v prospech nás. Sú to samozrejme moje vlastné premisy, ktoré nemusia byť totoţné u kaţdého. To je dôvod prečo pristupujem k spochybňovaniu hystérie, strachu a potreby nutnej vakcinácie z pohľadu všeobecne prijatých, predpojatých predstáv o chrípke. Len doplním menej známu myšlienku, ţe Louis Pasteur, otec teórie o choroboplodných zárodkoch, svoju teóriu na sklonku svojho ţivota revidoval aj v kontexte neskorších zistení o tom, ţe v tele na jednu bunku spadá aţ 1000 mikroorganizmov, čo skôr nasvedčuje o ich symbióze neţ nepriateľskom naţívaní. Toľko k môjmu duševnému pokoju. A teraz trochu “ bravčového badania”.


     S influenzou=chrípkou, tak ako ju vnímame, sa stretávame uţ v staroveku, ale do popredia záujmu vedcov sa dostáva aţ v roku 1918, keď na celom svete skosí cca. 30 - 50 miliónov ľudí, najviac z toho v Španielsku - preto španielská nádcha. V roku 1933 sa podarilo vedcom izolovať najnebezpečnejší tzv. A typ vírusu influenzy, o pár rokov neskôr “lightové typy” B a C. Práve dôleţité bielkovinové súčasti vírusu chrípky: hemagglutinín (H) a neuraminidáza (N) určujú jej presný typ a názov, v ktorom sa dnes tak krkolomne orientujeme. Obávaný typ vírusu španielskej chrípky sa však napriek snahám dlho nedarilo izolovať. Aţ po patologickej analýze v roku 2000 uskutočnenej zo zbytkov tkaniv telesných pozostatkov nájdených výskumom Aljašky v 50 tych rokov minulého storočia. Zistilo sa, ţe smrtiacím vírusom bol vtedy H1 N1, A typ vírusu. Ten sa objavuje aj dnes. Prinajmenšom v médiách...


     V súvislosti s našou známou odvekou influenzou sa však tradujú mnohé nezrovnalosti a biele miesta čakajúce na objasnenie aj zo strany vedeckej obce. Medzi ne patrí napr. typická tzv. sezonalita ochorenia. Ľudia ochorenie tradične pripisujú chladnému, hostilnému počasiu, obdobiu, ktoré sa na miestach masového výskytu ľudí závratne šíri. Je však nepotvrdené, ţeby sa napr. ľudia v horúcich mesiacoch roka menej spolčovali a tým zabraňovali šíreniu moţného vírusu. Ďalším mementom je senzitívnosť vírusu chrípky na vysušenie a UV ţiarenie, čo jeseň vraj predurčuje na ideálne obdobie pre šírenie vírusu. Tieto odôvodnenia sú však opať v príkrom rozpore so sezonalitou influenzy na juţnej pologuli Zeme počas obdobia monzúnov, ktoré sa časovo neprekrýva s jeseňou v pásme našich zemepisných šírok. Jediným ich spoločným ukazovateĺom ostáva opakujúca sa sezonalita. Vo svetle ročných období to podľa vedcov vyzerá tak, ţe vírus chrípky je v lete dokonca inaktívny. V roku 1968 sa napr. tzv. honkongský vírus (H3N2) objavuje v Anglicku uţ v auguste a napriek tomu, ţe obyvateľstvo nebolo očkované, ochorenie sa vo svojej plnej šírke prejavilo aţ vo februári ďalšieho roka. Ţeby sezonalita vypuknutia ochorenia bola len v nás, v naších hlavách?


     Druhým všeobecne prijatým názorom je, ţe sa virus šíri prenosom z človeka na človeka. Výskumy však ukazujú aj iné paralely. Napriek tomu, ţe sa influenza na juţnej pologuli Zeme začína asi so 6 mesačným predstihom v porovaní so severnou časťou, nie je to dostatočne legitímne zdôvodnenie na prenos vírusu “ ľudským transportom z juhu na sever”. Zároveň teóriu o prenose medzi ľuďmi nezdôvodňuje ani časová korelácia výskytu vírusu na geograficky izolovaných miestach sveta a aj keby, na základe akej logiky sa objavuje napr. tá istá mutácia vírusu na geograficky izolovaných miestach v tom istom čase? Zaujímavé úvahy…bez jasných odpovedí. Vedec Hope-Simpson v roku 1978, následne astrofyzici Sir Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe zistili, ţe najvačšie chrípkové epidémie ľudstva sa v 20. storočí prekrývajú s cyklickou nedostatočnosťou nášho Slnka a jeho slabého ţiariaceho vplyvu v danom čase. Práve cyklické zatienenie Slnka vraj spôsobuje zmenu “ vesmírnych vetrov” a zanesenie Zeme vírusmi influenzy z vesmíru. Odváţne, ţe? Daná teoría je nepriamo prepojená aj na úvahy vedca John W. K. Yeung-a o výkyvoch intenzity slnečného ţiarenia, tým spôsobené zníţenie priemernej teploty na Zemi a jej potvredený negatívny vplyv na ľudský organizmus.


     Horeuvedené revolučné teórie majú však spoločný základ v aktivite nášho Slnka, s čím dokazateľne súvisí o.i. aj zmena úrovne vitamínu D, ako podpory imunity, v tele človeka. Danú skutočnosť potvrdzuje aj štúdia, ţe u zámerne nainfikovaných ľudí vírusom chrípky v letných mesiacoch sa prejaví ochorenie vo výrazne menšej miere ako v zime. Ţeby vitamin D bol kľúčom k prevencii? Jej dostatočným prísunom si určite neublíţite, práve naopak. Silu vitamínu D v boji s chrípkou dokazuje aj viacero praktických príkladov. Vo wisconsinskom Centre starostlivosti o hendikepovaných: 275 ošetrovaných, 800 členný personál vedci boli svedkami veľmi zaujímavého objavu. Len 2 ošetrovaní pacienti a aţ 60 ošetrujúcich z personálu bolo infikovaných vírusom A H1 N1, čo naviac doplnila skupina ďalších 43 ošetrujúcich s ochorením tzv. chrípkového typu. Práve sledovanie a pravidelné dopĺňanie vitamínu D u ošetrovaných pacientov sa stalo kľúčom k udrţaniu ich imunity voči spomínanému vírusu. Bolo tým pádom evidentné, ţe ochorenie sa šírilo v smere od ošetrovaných pacientov k ošetrujúcim, následne sa virus šíril medzi personálom, ktorí vitamínom D chránení neboli. Aj tieto fakty potvrdzujú, ţe výţiva a jej bohatstvo na minerály a kľučové vitamíny je najhlavnejším pilierom prevencie i úspechu v boji “aj” s ochoreniami chrípkového typu.


     Druhou diskutovanou témou v súvislosti s prevenciou proti chrípke ostáva rizikovosť očkovaní, ktoré nás majú vraj ochraňovať pred pliagou tohto typu. Viaceré štúdie však hovoria o niečom inom. Napr. British Medical Journal poukázal na zvýšenie výskytu ochrnutia - tzv. Guillain-Barré-syndrómu aţ o 4-8 násobok v korelácii na očkovanie proti chrípke. Druhým zaujímavým postrehom v smere neúčinnosti = škodlivosti očkovaní, je napr. fakt, ţe napriek zvýšeniu úrovne vakcinácie ľudí nad 65 rokov v USA z pôvodných 15% v roku 1980 na 65% v roku 2001 sa úroveň ich mortality počas epidémií nezmenila. Opodstatnenosť a bezpečnosť očkovania sa otvára aj v prípade vakcíny proti hepatitíde typu B, ktorú nezávisle na hmotnosti a vývoji novorodenca do 12 hodín po pôrode podávajú napr. v USA v štandardizovanom objeme. Vakcína proti hepatitíde typu B obsahuje o.i. látku thimerosalt s obsahom 12.5 mikrogramu etyl ortuti, čo pre najmenšie novorodeniatká v porovnani s najvačšimi znamená 10 násobok dávky ortute na kg hmotnosti. Po verejnom tlaku sa thimerosalt časom vyňal z detských očkovacích látok a objavuje sa uţ “len” v očkovacích látkach proti chrípke a proti meningitíde.

     O nebezpečnom vplyve ortuti a iných ťaţkých kovov na telo i mozog asi nemusím presviedčať nikoho. Okrem.iného je dokázané, ţe u jedincov vystavených toxickému vplyvu ortuti v mladom veku narastá pravdepodobnosť neplodnosti a mentálnych porúch. Tehotné ţeny, ako jedna z cieľovych skupín blíţiacej sa vakcinácie na Slovensku, tým vystavujú svoje nenarodené deti s ešte nevyvinutou imunitou obrovskému riziku poškodenia vplyvom ťaţkých kovov. Ani viaceré medializované úmrtia tehotných mamičiek na virus A H1 N1 vo svete nepodloţia potrebu ich opodstatnenej vakcinácie, pretoţe medzi danými členkami rizikovej skupiny sa jednoznačne dokázala iná prepojenosť na mortalitu = obezita. Len dopĺňam, ţe na Novom Zélande, ktorý uţ prekonal kulmináciu “hrozby” A H1 N1 sa pravdepodobnosť, ţe sa nezaočkovaná gravidná ţena dostane kvôli vírusu na jednotku intenzívnej pomoci je 1:300 000.

     Signifikantné riziko vírusu v tehotenstve sa dokonca nepotvrdilo ani v prípade pandémií v rokoch 1918-19 a 1957-58. Jednostranné poukazovanie na potrebu vakcinácie, pričom obyčajné navýšenie dávky vitamínu C zniţuje frekveciu výskytu chrípky o 50%, je viac neţ neprofesionálne a neobjektívne.
Poukazovanie na alarmujúce všeobecné čislo 36 000 umrtí ročne na influenzu vo svete je tieţ prehnané. Tie počty sa totiţ získavajú súčtom úmrtí na chrípku s úmrtiami na zápal priedušiek a pľúc. Potvrdená miera úmrti z dôvodu vírusu chrípky je “len“ 257-1765 v závislosti od konkrétneho roka. Neopodstatnené šírenie paniky preto naozaj nemá zmysel.


     Vo svetle počiatkov šírenia novej chrípky A H1 N1 stojí podľa médií 5 ročné dieťa z mexického mesta La Gloria, ktoré sa údajne nakazilo na 80 km vzdialenej prasacej farme, kde sa však následne oficiálne nepodarilo daný virus detektovať. Existencia laboratória americkej farmaceutickej firmy Baxter International, ktorá má pobočku i v Mexiku, 50 km od vypuknutia nákazy však zostáva faktom. Ţeby náhoda?


     Vírus A H1 N1 z hľadiska zloţenia pozostáva z génov 3 typov influenzy. Tieto tri druhy vírusov spolčiacich sa pod hlavičkou H1 N1 pochádzajú tentokrát z odlišných geografických oblastí- kontinentov. Je treba k tej zaujímavej génovej kombinácii ešte dokonca dodať, ţe 4-8% genetického materiálu RNA vírusu A H1 N1 je úplne neznámeho pôvodu. Aj tieto skutočnosti nám otvárajú diskusiu o tom, či za jej vznikom nie je náhodou ľudská ruka. To uţ nechám na kaţdého čitateľa.


     V súvislosti s mortalitou na aktuálnu pandémiu dovoľte ešte zopár dôleţitých číselných údajov. V USA sa úmrtnosť na virus A H1 N1 pohybuje aktuálne na úrovni 0.1%, čo je totoţné so sezonálnou chrípkou. Len pre porovnanie v roku 1918 počas španielskej nádchy daná úroveň bola aţ 2–5%. V celosvetovom meradle daný porovnávací základ je 0.1 %. na sezonálnu chrípku a 0,007 aţ 0,045 % na A H1N1, v Európe septembrové údaje hovoria o úrovni 0,002% úmrtnosti z celkového počtu nakazených dotyčným vírusom A H1 N1. Je evidentné, ţe chrípkový virus A H1 N1 z hľadiska závaţnosti v porovnaní so sezonálným nenaplnil hroziace očakávania. Vyhlásenie pandémie a apel na jej závaţnosť zo strany WHO vo svetle týchto údajov bolo nepochybne podmienené buď preventívnou opatrnosťou organizácie alebo ekonomickými záujmami “pomôcť” k dodatočnému zisku farmaceutickým firmám. Nech si kaţdý vyberie podľa vlastného uváţenia. Len doplním, ţe v uţ v júli 2009 Americký úrad pre prevenciu a dohľad nad ochoreniami pozastavil svoju činnosť v testovaní výskytu A H 1 N1 u nakazených jedincov. Aj to neskôr prispelo ku skresľovaniu = navyšovaniu údajov o novom výskyte A H 1 N1. Podľa pátrania CBS TV v USA sa napr. na Mexiku blízkej Floride za ostatný čas potvrdil virus A H 1 N1 len u 17% pacientov s tzv. chrípkovým typom ochorenia. Čisla proste nepustia.


    Napriek mediálnej hystérii sa ani na Slovensku údaje výrazne z hľadiska celkového pomeru nelíšia. K aktuálnemu dňu sa registruje 17 úmrtí, kde sa detektoval virus A H 1 N1. Pre ucelenú informáciu na Slovensku ročne umiera na následky sezonálnej chrípky cca. 1200 pacientov. Presné štatistiky sa v tomto smere nevedú, keďţe vačšinou ide o starých ľudí, pacientov v konečnom štádiu rakoviny, chorých s váţnymi komplikáciami. Toto číslo je dokonca vyššie neţ celkový počet 860 pacientov doteraz nakazených vírusom prasacej chrípky na Slovensku. Uţ spomínaných 17 úmrtí na Slovensku na A H1 N 1 v porovaní s potvrdenými 2618 úmrtiami v priemere za štyri mesiace v Maďarsku na následky vedĺajších účinkov predpísaných liekov tieţ vyznieva kuriózne.


Len zopár bodov provokujúcich k ďalším úvahám…

  •  Prečo nie sú ochorením masovo postihnuté aj chovy prasiat?
  •  Počas očkovacej kampane v USA proti podobnej prasacej chrípke v roku 1976 ako potvrdený následok vakcinácie zomrelo 25 ľudí, nehovoriac o priamom vplyve na vznik tzv. Guillain-Barré-syndrómu. Počet postihnutých bol vyšší neţ celkový počet úmrtí na chrípku v USA a vyústilo to do jednej z najvačších súdných ťahaníc o odškodneniach zo strany vlády voči obyvateľom
  •  Verejná diskusia o obsahu očkovacích látok : napr. thimerosal (50% ortuť), hliník, formaldehyd, squalene, monosodium glutamate je na nulovej úrovni. Je potrebné pripomenúť, ţe napr. u vakcíny, ktorú distribuuje neznáma off shore firma OMNIVEST v Maďarsku, obsah thimerosal-u (50% ortuť) je 50 mikrogramov. Podľa všeobecných noriem prijateľná úroveň je 0.1 mikrogramov na kg hmotnosti pri perorálnom “uţití” etyl-ortuti. V porovaní s intravenálnym uţitím sa však pri ústnom uţití vstrebáva menej nebezpečnej látky. Jednoducho povedané, pri jedincovi tlačiacom pár stoviek na váhe horeuvedená dávka nič nespraví. A čo my smrtelníci v rozptyle medzi 45 do 115 kg?
  •  Povinná vakcinácia v duchu všespoločenského blaha od okamihu prepojenia farmaceutického priemyslu zameraného na zisk a štátu ako prostredníka “bojujúceho” za naše práva nemoţe nebyť predmetom verejnej diskusie.
  •  Prepojenosť medzi očkovaním a šírením ochorenia nie je vedecky jednoznačne potvrdená. Ako protiargument z radov zástancov očkovania sa spomína chabý alibistický názor, ţe cieľom očkovania nie je zabránenie prepuknutiu ochorenia ale zamedzenie jej komplikáciám,čo sa v praxi opať jednoznačne nepotvrdilo.
  •  Znečistenie niektorých vakcín je taktieţ rizikom, o ktorom sa mlčí. Napr. v Rivamaxe sa nachádzajú vírusy slepačích vajec.Vedeli ste, ţe vakcína proti hepatitíde A, proti rubeole, detskej obrne obsahuje tkanivá z mrtvých novorodeniatok? Hm…
  •  Celá podstata očkovania sa zakladá na umelo vyvolanej tvorbe protilátok proti potenciálnemu škodcovi, avšak imunitný systém je oveľa zloţitejší aparát prepojený dokonca i s mysľou človeka, čo táto teória nezohľadňuje.
  • Počuli ste o britskom lekárovi Andrew Wakefield- ovi, ktorý potvrdil prepojenosť medzi vakcínou MMR a vznikom autizmu, resp. hyperaktivity u detí?
  •  Prečo je influenza typická len pre obdobie jesene- zimy? Ochorenie chrípkového typu je napr. v máji častokrát lekárom nazvané iba ako silné podchladenie.
  •  Čo hovoríte na to, ţe minulý rok sa 37 pracovníkov českého Biotestu dostalo na mesiac do karantény, keď farmaceutická spoločnosť Baxter International so sídlom v Chicagu poslala do jej zmluvných laboratorií, o.i. aj do Českej republiky, vakcínu proti sezonálnej chrípke H3N2, ktorá bola kontaminovaná vírusom vtáčej chrípky spôsobujúcej úmrtnosť na úrovni 30-80% u infikovaných. Je tragické, ţe to nemalo ţiadnu právnu dohru, o neupovedomení verejnosti o kauze ani nehovorím.
  •  Dr. Keiji Fukuda, expert WHO na infekčné ochorenia, pre New York Times 27. novembra 2009 vyhlásil, ţe zatiaľ našli 75 ľudí rezistentných na očkovaciu látku Tamiflu, zároveň poukázal na neustálu tvorbu mutácií vírusu A H1 N1, z ktorých ako najnebezpečnejší sa javí varianta D 225G, proti ktorej Tamiflu a iné známe vakcíny, podĺa jeho slov, pravdepodobne nechránia. Jedným slovom dodáva, ţe voči Tamiflu aj iným vakcínam sú rezistentné aj iné rozšírené varianty novej chrípky: D225E a D225N. Práve spomínaný D225G, detektovaný v pľúcach deviatich mrtvých ukrajincov, sprevádzal úplny rozklad pľúcneho tkaniva u infikovaných. WHO zároveň odmieta aj skutočnosť,ţe voči Tamiflu je rezistentná aj rozšírena varianta vírusu H274Y.
  •  Skutočnosť, ţe vačšine smrtelných prípadov na svete vzorky pre laboratórne účely odoberali z horných dýchacích ciest a nie z pľúc dáva legitímny základ pre spochybňovanie, ţe príčinou úmrtí nie je normálny H1 N 1 vírus, voči ktorému sa húfne vo svete očkuje, ale jeho “dieťa” D225G, virus, ktorý vo svojej sile tromfol vlastnú “matku”. Určite by znelo provokatívne dopytovať sa kompetentných, ţe voči čomu vlastne tá či oná vakcína vlastne ochraňuje.


    Na záver by som si dovolil zopár rečníckych pripomienok. Medicínu by malo charakterizovať latinské slovné spojenie „Nil nocere”= „Nikdy nespôsobuj ujmu”. Je prijatým faktom, ţe akémukoľvek lekárskemu zásahu do ľudského tela musí predchádzať zodpovedanie 3 dôleţitých otázok:

 

  1. Nakoľko je situácia závaţná? Je vôbec potrebné zasahovať?
  2. Aké sú výhody zásahu, napr. očkovania? Akú veľkú ochranu vlastne
  3. zabezpečuje?
  4. Aké sú riziká plánovaného lekárskeho zásahu? Nakoľko to ohrozuje pacienta?

 

Nakoľko je zásah bezpečný?


     Poznajúc horeuvedené fakty, po zodpovedaní týchto otázok nemám istotu v účinnosti, nezávadnosti a bezrizikovosti opatrení týkajúcich sa chrípky, ktoré sú podloţené skôr šírením paniky medzi ľuďmi, neţ objektívnym a pravdivým šírením informácií o chrípke typu A.
Verím, ţe som sa dokázal konštruktívne prihovoriť komukoľvek pred prijatím akéhokoľvek slobodného rozhodnutia….